Z predošlých kapitol vyplýva, že história po našej dedine kráča už vyše 900 rokov. Vytvárali ju, robili ju generácie Kráľovanov a Kráľovaniek, ale aj cudzí, či priatelia, či takí, čo jej uškodili. Aj archeológia nám ukázala predhistorické časy života v našej obci. Málo nám zatiaľ povedala o národoch, čo tu žili pred nami. Prihlásila sa nám v r. 1113 s prvým zápisom o našej dedine.
FARSKÉ MATRIKY
O menách obce a o menách obyvateľov sa veľmi skúpo dozvedáme z listín a z protokolov nitrianskej kapituly. Pravidelné a hodnoverné sú zápisy mien – priezvisk Kráľovanov vo farských matrikách rímskokatolíckeho farského úradu v Močenku od roku 1673. Vtedajší pán farár Ján Bartalan začal teda zapisovať do jednej hrubej matričnej knihy a patrične si ju podelil. Mal tam časť na zapisovanie pokrstených, časť o sobášených a časť o zomrelých farníkoch
zo všetkých obcí. Osobitne si zapisoval rozličné farské a hospodárske veci, bola to akoby malá kronika. Ale aj v matrike pokrstených je veľa historických poznámok pánov farárov o veciach, ktoré sa dotkli života farnosti a farníkov. Neskoršie mal správca fary povinnosť písať – Históriu domus -a to už bola naozaj farská kronika. Katolícke cirkevné matriky aj pre obec Kráľovú sú trvale písané od roka 1673 až po dnešné časy. Štátne matriky sa píšu na Matričnom úrade v Močenku od 1. októbra 1895 aj pre obec Hornú Kráľovú. Matriky pre Židov sa písali na rabináte židovskej náboženskej obce na Veči aj pre Židov z Hornej Kráľovej. Socialistický režim vyhlásil v roku 1949, že cirkevné matriky sú majetkom štátu a v roku 1952 ich zrušil a sústredil do Štátnych oblastných archívov.
OBECNÁ KRONIKA
Históriu obce zapisuje obecný kronikár. V Hornej Kráľovej začali písať obecnú kroniku v roku 1936. Škoda, že sa nám nezachovala do dnešných čias. Nová obecná kronika sa začala písať až pri znovuobnovení obce v roku 1991.
KRÁĽOVÁ V HISTORICKÝCH LISTINÁCH
Viaceré veci v histórii má Horná Kráľova spoločné so susedným Močenkom, pretože od stredoveku boli v susedstve, mali aj spoločné panstvo benediktínskeho kláštora a potom nitrianskeho biskupstva, mali spoločnú faru, školu a notársky a matričný úrad, čo trvá cez stáročia. Historickú listinu z roka 1113, ktorú vtedy napísali sme si už ozrejmili, veď rovno v nej sa prvý raz zapísalo meno našej dediny aj chotár „villa Crali“. V susedstve hornokráľovského chotára sa v nej ďalej spomína aj dvorec Kopusde (Kopište – Kepežd). V súvislosti s týmto dvorcom (dnes obec Hájske) zapísal kráľ Belo IV v roku 1267, v ktorej daroval tento dvorec Kopusde trnavskému sudcovi Konchovi, že táto „zem je opustená a obyvateľmi zanechaná“ a že je pri chotároch zeme Irugh (Ireg) – a „terrae Kyraly“ – pri zemi Kráľová. Teda už v tejto listine z r. 1267 nezapisujú
Kráľovú ako villa-dvorec, ale len ako terra – zem. Aj ona bola ešte v tomto roku spustošená a bez obyvateľov po veľkom tatárskom plienení v r. 1241. Zato už v listine z roku 1279 ju zapísali „villa Crali“ – dvor Kráľ. Zo 14. storočia sa zatiaľ nenašli nijaké listinné historické doklady o našej dedine. Až v roku 1439 sa hlási do historickej prázdnoty listina Štefana de Batov, právnika kráľovskej kúrie (dvora). V tejto listine je zapísaný ako svedok občan z Kráľovej „Martinus Chavo de Király“ teda prvý známy občan z Kráľovej podľa mena „Martin Čavo z Kráľovej“. Ďalší písomný záznam nájdeme v listine z 3. apríla 1478, ktorú vydal kráľ Matej (1464-90). V nej je zapísaný ako svedok Peter Nehez „ďe Kiraly“ pri odovzdávaní majetku v Cabaji. Teda tento zeman Nehez už asi užíval tunajší bývalý majetok zoborských benediktínov, lebo tak isto má spor s nitrianskym biskupstvom v roku 1488, keď zabral a užíval biskupské majetky v Pastúchove. Nitrianske biskupstvo dostalo majetok v Kráľovej od kráľa Vladislava Jagelonského až v roku 1494. Spomína sa pritom, že majetok užíval predtým Peter Nehez. V zápisnici nitrianskej kapituly z roku 1488 sa spomína, že Peter Nehez pochádzal z Krupej od Trnavy. Pravdepodobne teda v r. 1478 až 1494 majetky v Kráľovej užíval spomínaný krupiansky Peter Nehez „de Kiraly“. V roku 1498 prešla obec do majetku nitrianskeho biskupstva a donedávna zostala v správe biskupského panstva v Močenku. V najstaršom zachovanom protokole Nitrianskej kapituly (1482-1511) je 28.3.1511 zapísané, že v dedine Kráľova (Kiraly) sa usadila armáda. Ale v listine nádvorníka Benedikta z Perina z toho istého dňa je zapísané, že Benedikt z Driagla (de Drégel) z Hontianskej stolice na vidieckom panstve nitrianskeho biskupa jeho dedinu, ktorá sa volá Kráľová v Nitrianskej stolici zaujal a býva v biskupovom dome a v zemianskej kúrii. Usadil sa tam a obsadil ju ako silný ozbrojenec a nepriateľ ako krvavý zbojník. Pred Nitrianskou kapitulou tak o tom hovoril Mikuláš z Fabianovej Vsi (de Fabyanfalwae), úradník tohto vidieckeho panstva biskupstva v dedine Kráľova (in possessione Kyraly). Krvavo zabil tamojších: Benedikta, Dancha, Gregora a Jána Baykových (Bayka). V pokonávacej listine, ktorú napísali 11.3.1579 pred Nitrianskou stolicou priateľsky sa usporiadali medzi sebou biskup Pavol Bornemisa a Nitrianska kapitula a podelili si majetky a dôchodky. O biskupských dôchodkoch z Kráľovej sa tam píše: Mesto Nitra a dedina Kráľova (possessionis Királyi) platia desiatky zo všetkých druhov ovocia, z oviec a včiel a tak isto aj od výseku mäsa – jatky, ale aj zo všetkých krčiem. Mesto Nitra a dedina Kráľová platia aj desiatky z okovov vína. Roku 1694 tu malo biskupstvo 2 opustené rybníky. Aj napriek tomu, že obec bola malou poľnohospodárskou osadou, sa nachádza v súpise šľachty z roku 1677. V tomto dokumente napísanom po latinsky boli uvedené nasledujúce mená: Ducz Joannes Libertinus, Abádi Petrus, Űrőghý Stephanus miser.
VOJNY S TURKAMI
V dejinách Slovenska vyše 150 rokov dominujú vojny s Turkami. Po obsadení Ostrihomu Turkami v r. 1543 vytvorili tam aj turecký úrad – sandžak. V ostrihomskom daňovom súpise z roku 1570 menovite sú zapísané všetky obce, čo patrili a platili Turkom poplatky. Medzi nimi sú aj dediny Trnovec, Veča, Dlhá, Diakovce, Šoporňa, Kráľova, Močenok, Cabaj, Čápor a iné. V tých časoch panstvo Turkov a cisárske sa dosť často menili. Veľké a strašné rabovanie nášho kraja aj Kráľovej a ich zbíjania boli v rokoch 1598, 1599 a 1601.
STAVOVSKÉ POVSTANIA
Po vyhnaní Turkov prišli stavovské uhorské povstania Bocskay, Bethlen, Rákoczi L, Thököly, František Rákoczi, ktoré organizovali s náboženským podfarbením kalvíni.
Prehnali sa po Slovensku a veľké škody si vytrpela Nitra s celým širokým okolím. V močenskom kaštieli v roku 1605 sídlili vodcovia hajdúchov Štefana Bocskayho – Valent Balasa, H. Bálint, ale aj vojvodca Rédey. Hajdúsi v biskupských dedinách žili na ťarchu sedliakov a poddaných, ako v Kráľovej, tak v Jarku a v Čápore. Po vyhnaní Turkov v roku 1664 z Nitry, nasledovali stavovské povstania. Počas povstania Františka Rákocziho II. (1703-1711) vojsko táborilo na okolí Nitry. Časť vojska s generálom Bercsényim bola usadená v r. 1705 v Močenku a v okolitých dedinách. Močenský farár Adam Jozef Detrich zapísal v rodnej matrike pri zápise krstu 2. júna 1707, že v tom veľkom povstaleckom neporiadku schoval matričnú knihu . Krsty z Močenku, Kráľovej a z Jarku zapisoval potom do pomocnej knihy až do konca roku. Lenže túto knihu mu ukradli akýsi Rákocziáni a tak v starej matrike mohol zapisovať krsty len od nového roku 1708. Rákocziánov vyhnali z Nitry 25.8.1708. Nitra a dediny na okolí boli ako veľké pohorenisko a ľud podstúpil ťažké dni utrpenia.
OBDOBIE MÁRIE TERÉZIE
Za čias cisárovnej Márie Terézie musel sa nitriansky biskup postarať o zimné ubytovanie cisárskeho vojska vo svojich dedinách. Tak bývali v Močenku a Kráľovej aj v roku 1760. Boli tu vojaci Kumáni z pluku grófa Ľudovíta Batthányiho. Ako zapísal farár Jozef Ladislav Bezrovič (1758-1766), že 7. mája 1760 okolo polnoci v Hornej Kráľovej vyšľahol oheň v dome Ondreja Prezgatiho, ktorí založili vojaci. Pri silnom vetre po slamenných strechách plamene preskakovali z domu na dom, takže za hodinu sa požiar rozšíril z Kráľovej až na koniec Močenku. Zhoreli domy, hospodárske staviská, humná, zhorel aj močenský kostol s farou a so školou, kaštieľ aj biskupský hospodársky dvor. Nová vojenská záplava nastala v napoleonských vojnách. Už v roku 1805 prechádzala cez naše dediny aj cez Kráľovú ruská Kutuzovova armáda. Zdržala sa tu tri dni na celom okolí Nitry pred Vianocami.
REVOLUČNÉ ROKY 1848 – 1849
Aj v revolúcii v r. 1848/49 prešlo od Nových Zámkov cez Mojmírovce, Močenok a Kráľovú mnoho cisárskeho a uhorského vojska. Aj sa tu zdržali, veď pri Pate bola 16.-18. júna dlhotrvajúca bitka s cisárskym vojskom, v ktorej bolo strašne veľa mŕtvych po roliach, ktorú prehralo uhorské vojsko, s košútovskými generálmi Asbótom a Nagyom. Bitku pripomína pomník v chotári pri Pate.
SVETOVÉ VOJNY
Z Kráľovej aj v prvej svetovej vojne narukovalo veľa chlapov a vo vojne zahynulo 40 vojakov Kráľovanov. Ich mená pripomína pamätná tabuľa v močenskom farskom kostole. Naposledy sa prehnala cez našu obec aj druhá svetová vojna vo svojej poslednej fáze. Ani spomienky na tento prechod frontu na Veľkonočný piatok 31. marca 1945 nie sú príjemné. Každá vojna a jej priamy dotyk s ľuďmi, už či to bolo s nemeckými vojakmi alebo so sovietskymi prebudí v nás túžbu po pokoji. Aj dvaja mŕtvi vojaci z Hornej Kráľovej z tejto vojny sú zlou spomienkou na neľudské vraždenia.